Rodinné Vianoce

od | 19. 12. 2019 | Rodinná etiketa

Pravidlá správania sa nesú v sebe pečať zvykov a tradícií spoločnosti, v ktorej žijeme. Každá obec, mesto, región, krajina má svoje typické zvyklosti, ktoré spájajú ľudí žijúcich v danej krajine. Slovensko nie je výnimkou. Rodiny majú tiež vlastné pravidlá správania sa. Najviac ich prezentujeme počas sviatkov. Vlajkovou loďou sú Vianoce.

Ako deti sme trávili vianočné sviatky u starých rodičov, potom u nás a neskôr nás navštívili starí rodičia. Po dedkovej smrti sa k nám prisťahovala babka a pri štedrovečernom stole nás bolo čoraz viac. Zažila som však aj Vianoce len sama s rodičmi, tie boli najsmutnejšie. Niekoľko rokov, kým sme boli ešte bezdetní a kým žili viacerí členovia našej rodiny, sme mali tri Štedré večere – u manželových starých rodičov, u mojich rodičov a u svokry. Keď sme si so sestrou založili rodiny a jeden rok sme sa skoro pohádali, s kým by mali byť starí rodičia počas Štedrého večera, doslova som zavelila, že takto to fungovať nemôže. Sme rodina, žijeme v jednom meste a mali by sme byť všetci spolu. A tak sme sa dohodli, že sa budeme striedať. Jeden rok komplet rodina – naši rodičia, krstná mama, sestra s rodinou a my – u nás (veď som najstaršia dcéra, preto začínam), druhý rok u sestry a tretí rok u našich rodičov. To sú skutočné Vianoce.

Na Štedrý deň pozývame susedov z ulice – dvadsaťjeden rodín aj s našou – na vianočný punč. Vonku na našej malej križovatke sa každý rok zíde iný počet susedov (nie každý je na Štedrý deň doma, starší susedia sú už v tom čase u svojich detí alebo sa niekomu jednoducho nechce, pretože má rozpozeranú rozprávku či film). Susedia si donesú vlastné poháre a ja pripravím alkoholický a nealkoholický punč. Zaprajeme si šťastné a veselé Vianoce, ochutnáme, čo všetko naše gazdinky z ulice napiekli, a po pol- až trištvrte hodine sa rozídeme domov. Pre mňa je to čas, ktorý intenzívne prežívam a som rada, že máme susedov, s ktorými sa radi porozprávame a stretneme. Dobrý sused je dar. Potom zanesiem nášmu priamemu susedovi pri plot darčeky. Je starý mládenec, a keď som tak urobila prvýkrát, dojalo ho to až k slzám. Odvtedy na seba nezabúdame. Prvé Vianoce sme dostali farebného skleného kapra zabaleného v novinovom papieri. Nikdy by som si nepomyslela, že akurát kapor by ma potešil, ale pravda bola, že potešil. Dostávame vskutku originálne dary v originálnych baleniach. Sused Štefan nám dáva lekcie ľudskej pokory. My pribalíme susedovi vianočné dobroty, oblátky a osobný darček, ktorý má veľmi rád. Keď slávime Štedrý večer u nás, pozvem ho k nám. Ešte nikdy pozvanie neprijal, no nevzdávam sa.

Mama, sestra a ja pečieme niečo iné, a tak spoločne obohatíme štedrovečerný stôl. Otec pečie oblátky a trubičky niekoľko dní. Tak ako počas adventu, aj na Štedrý deň počúvame vianočné piesne, ktoré dotvárajú slávnostnú náladu aj počas večere. Na štedrovečernom stolovaní nám veľmi záleží. Vždy vytiahneme najlepší porcelán, príbory, sklo a romantický vianočný obrus. Nesmú chýbať servítky/plátenné obrúsky, horiaca sviečka, ošítka plná ovocia, orechov, oblátok, medu, cesnaku a peňaženiek. A fľaša s pálenkou. Najstarší muž v rodine prichádza s vianočným vinšom a zapáli sviečku, pozdvihneme poháre na prípitok a potom sa pomodlíme. Prvý chod máme oblátky s medom, orechmi, cesnakom a jablkom. Nasleduje polievka a hlavný chod – zemiakový šalát a ryba. Až kým nedojeme, neodchádzame od stola, alebo sa o to aspoň snažíme. Dezert si vychutnávame po pauze, ktorú využívame na prípravu čaju, umytie riadu a na presun od jedálenského stola do pohodlného kresla či na gauč. Počas popíjania čaju rozbaľujeme darčeky.

Na našom štedrovečernom stole nechýbajú živé kvety, taniere na kosti a na všetko, čo by nám nemalo zavadzať na tanieri. Pred večerou sa osprchujeme a vyfintíme. K sviatočnej večeri patrí aj sviatočný odev, a tak si ženy obliekajú šaty a muži tmavé nohavice a košeľu. Deti kopírujú ženský a mužský vzor.

Prišla som na to, že dokážem opustiť pohodlie domova, stráviť pekné chvíle s rodinou a nemusím lipnúť len na tom, že najkrajšie Vianoce sú iba u nás doma. Sú všade, kde sa stretnú ľudia, ktorým na sebe záleží a ktorí sa majú radi. (Tak toto by som ako dvadsiatnička zo seba nedostala.) Organizovať Štedrú večeru pre celú rodinu raz za tri roky má aj výhodu – môžeme si plnohodnotne vychutnať obľúbený televízny program, máme priestor na prechádzku. Jediný čas, ktorý potrebujeme ustriehnuť, je čas začiatku večere o 18.00 hod. Celý deň je pohodový, a keď príde rad na našu rodinu, tak si s manželom rozdelíme úlohy, aby sme si pohodu zachovali.

Zdieľaj článok